Marián Grupac: Nepozeraj sa do ohňa, lebo sa v noci poštíš

PONÍŽENIE A ÚĽAVA

#prvá

Priniesť svetlo, len tak, v holých rukách. Pýšiť sa

čírou radosťou. Nevýslovná nemožnosť.

Na okamih sa stať pre seba všetkým.

A pre svet všetkým možným. Mať v koži pokoj. Samozrejmosť.

Prejsť v nedočkavosti k žiare.

Nepresviedčať seba čo je správne. Bič a

šibnutý osud.

#druhá

Trýznivé poníženie sa vodralo do krvi, zauzlilo cievy

do gordických známok.

Kričať do nemoty: „To nie si ty! Zachráň sa!“

Pokúsiť sa oddeliť hlas od hnevu. Oheň

vyšľahne z bokov a v ničote bieloby

sa vyliahne ich spoločná tma.

#vypršať

Gigantické volavky sa vracajú späť v temných kŕdľoch a požierajú

vlastné hniezda. Niečo je zrazu mŕtve; hodiť hlinu

do tváre novorodenca! Dobrovoľne sa ukryť v mraku, ktorý

mal vypršať skôr ako ich spoločný čas

v úžľabine.

SCÉNA

Piesok v ústach; malé dievča s vrkočmi

uprostred diaľnice. Skáče po namaľovaných

políčkach. Zohne sa po kamienok

a nešikovne ho hodí inam, ako by si želela.

Usmeje sa.

A skáče ďalej.

Niekoľkokilometrová kolóna áut

ticho stojí. Všetci čakajú.

Žiadne trúbenie, nijaké zavíjanie motorov.

Len piesok v ústach.

Ten piesok.

OKÁZALÉ TICHO

Obaľovanie

pamäti pri návrate do novej

prítomnosti.

Voda si stráži svoje ticho, robí to pompézne,

buráca pri tom.

Jej vôľa je presná a prostá

ako ruka, ktorá

ťa ťahá za vlasy do ohňa.

A potom už len vietor

obkresľujúci tvoju skľúčenosť a

zem...

Na Zemi leží tvoj príbeh.

Nechať ho tam

je ako

cnosť.

DAŤ BREIVIKOVI SLOBODU

Dať Breivikovi slobodu! Nie

vrátiť. On je náraz ramena o zárubňu dverí; nikto

to nepredpokladal. Breivik je oltár, ikona, plastický

Boh. Úškľabok. Dať Breivikovi viac ako osemdesiat šancí!

Ľudia. A človek tiež.

Breivik plače vo väzenskej cele. Zľakol sa pavúka

na okennom parapete.

Breivik má zápchu.

Toto nie je Breivik.

Breivik nie je báseň. Slová sú vždy na vine. Priamo!

Do ľudí! Doňho?

Breivik má vyrážku na krku. Zápis z dnešného dňa

bude skartovaný. Zajedzme si. Poklábosme. Nastrihnime

hrádzu!

Breivik je chúďa. Klaňanie. Brány pištia

ako vyplašené netopiere.

Breivik spáva dobre. Aj stolicu má

pravidelnú. Výdatne vlastní, má.

Voľačo nie, a nie, skončiť!

Stará mama hovorievala:

„Nepozeraj sa do ohňa, lebo sa v noci poštíš!“.

Stále odvracať zrak. Len, aby

sme sa z toho neposrali!

Oficiálna verzia CV:

Marián Grupač (1973), pracoval ako ošetrovateľ, zdravotnícky záchranár, redakor literárneho časopisu Dotyky, posledné roky ako zástupca šéfredaktora, neskôr pôsobil ako vedecký pracovník v Literárnom ústave MS, šesť rokov ako jeho riaditeľ. V súčasnosti pracuje na Žilinskej univerzite v Žiline ako odborný asistent na Fakulte humanitných vied. Je autorom šiestich zbierok poézie, siedmych prozaických kníh (novely, poviedky, romány), venuje sa aj literárnej teórii, kde publikoval niekoľko kníh. V roku 1998 získal v talianskom Janove Cenu pre mladého básnika na Medzinárodnom festivale Genovanttoto.

Verzia do Čiech:

Marián Grupač (1973) je básnik.