Oľga Gluštíková: Menštruujem, teda som

RENEA DESCARTESOVÁ (43) O BYTÍ:

myslím, teda som

menštruujem, teda som

(som)

II.

včera večer

keď manžel spal

natrela som si

veľmi detailne

zlupovaciu masku na tvár

a po pár minútach som strhla

všetky tváre jeho ženy

BÁSEŇ O MARTINE (35) A JEJ MANIFESTE:

jej špinavá šálka

má svoju intimitu:

na dotyk teplé oblé boky

obtiera si tvár trikrát denne

o kus chleba

tichá je pleť

tichá domácnosť

málo kuchyne je v básňach

II.

možno použije sukňu

a utrie stôl — ponorí ruky

do skrine počas líčenia

nahmatá na tvári dom

a konečne zavrie dvere

možno použije báseň

ako podprsenku s vypchávkami

aby nebola tým čím by mala byť

tam, kde býva a tam kde je

možno si rituálne

pomaľuje tvár pred každodenným bojom

presťahovaná na mužské miesta

namiesto menovky na dverách:

báseň o dome v ktorom našli použité

riady

PRÍBEH O MÁRII (26), MARGITE (54) A JUSTÍNE (†83) :

v ten deň mama vytiahla z mrazáku

starkú povedala: dotkni sa jej — pohladkaj ju

rozlúč sa s ňou

v dome smútku boli len tri osamelé ženy

moja ruka ako spoločná tepna

II.

zrkadlo starý hrebeň červený rúž

a ozdobnú sponku sme chceli zabaliť

starej mame do kabelky:

béžový šál eurá do vreckovky

mhd lístok na cestu od oltára od kostola

až po jamu až po

hrob

III.

sme podobné starej mame:

mám rovnaké oči

a Mária má jej nos

v dome smútku po celý čas

sesternica sedí pri mne

skamenelá v tvári ako ja

tvrdohlavé hrdé — obe neplačeme

kým sa nepozrieme

jedna druhej — do očí a na nos

Jedlo / miesto / vyznanie

dnes sa existenciálne priznávam

že nerada varím

úkony – zbytočné a dlhotrvajúce

všetky varechy lyžice hrnce

mohutné telo pramatky pri ohni

a ja krehká v pančuchách na chodbe

myslím na nehybné kravské hlavy

kam ich tí ľudia vyhadzujú

II.

hovoríš: kuchyňa

bezpečné miesto

bezpečnejší je len

prázdny papier

a telo

hovoríš zrazu

slovo telo v básni

ničím nenahradíš

O svätej Frustrácii (20) :

musíme povedať že jej predchodkyne

boli lekárky vojačky snajperky

treťorodičky upratovačky aj kuchárky

a ona: od detstva akoby netelesná

len trochu antropomorfná

trochu humanoidná

vždy v ťažkom rozpoložení

umývaná šampónom bez vône

už v detstve odstrihnutý vrkoč

pri jedení rybej konzervy

myslí na svoje beztvárie

s obavou že sa stane mužom

ihneď po odložení podprsenky

PRÍBEH O ZUZKE (19) :

Laci — gej

Charlie — trans

Lucy — katolíčka

sedia na jednom gauči:

Laci hovorí o chvíli

keď prvý raz

pobozkal svojho muža

Charlie (s pôvodným menom

Zuzka) hovorí o detstve

o ťažkých dňoch bez mamy

Lucy hovorí že s chlapcom

nespí — aj keď by chcela

ešte dlho potom

všetci hovoríme o gauči

ako o mieste

kde ľudskosť človeka zlomí

Oľga Gluštíková (1987) je jednou zo štyroch zakladateľov Bratislavského literárneho klubu BRAK, ktorý od roku 2012 formuje mladé literárne talenty v hlavnom meste.

Debutovala zbierkou básní Uložená do stromov (2014). V roku 2017 jej vyšla druhá kniha s názvom Atlas biologických žien. Aktuálne pracuje na rukopise tretej zbierky poézie s názvom Telo a text. Jej tvorba vyšla v antológiách: Refrény času (SK/CZ, 2018), Básnici 2018 a Být knihou a v rukou se ti otevřít (CZ, 2019). Pochádza zo severného Slovenska, pracuje v Bratislave.