Jak proniknout do školních čítanek?

Živé kvety jsou vyjímečná hudební skupina i když nepřináší zas tak moc nového. Z běžné slovenské (i české) hudební produkce se vymykají svou neokázalou jednoduchostí upřímností a vynikajícími texty, které píše a neodolatelně zpívá Lucia Piussi. Přinášíme nedávný rozhovor v jejich rodném jazyce.

DH: Sú Živé kvety ešte stále tak živé ako na začiatku kariéry, alebo postupne rokmi vädnú?
Tebe vädne, kamarát! So živými kvetmi to máš tak. Pokiaľ im budeš vymieňať čistú vodu, budú čerstvé, ak sa na nich vykašleš, hneď ti zvädnú. Minule som sa stretol s jedným kritikom, ktorý mi hovoril, že sa bojí, že v budúcnosti Živé kvety už nebudú písať také dobré pesničky ako predtým. Čo je to za blbosť. Je to ako v rozprávke Múdri Maťko a blázni, kde Maťko príde do chalupy, kde žije spokojná rodina a na druhý deň uvidí ženu, ktorá plače v špajzi. Čo sa deje, pýta sa Maťko. Ale na stene je stene je sekera, tá spadne a zabije mi dieťa, hovorí hlúpa žena. Maťko zobere sekeru, odloží ju na zem, zbalí sa sa vypadne preč od bláznov. Chcem tým povedať, že všetko máme vo svojich rukách, čo prinesie budúcnosť, to záleží hlavne od nás.

DH: Práve ste natočili nový videoklip k pesničke. Porozprávajte niečo o natáčaní.... V klipe vidno, ako vám veľmi šikovné decká robia zborové časti, ako sa vám s nimi nahrávalo? V ktorom zbore pôsobia?
To nie je videoklip, ale len obyčajný youtube dokument. Je to detský zbor Kvapôčky, ktorý nám pomohol s pesničkou Chce to len čas. Trochu sme sa báli, že to vyznie divne, ale keď dievčatá otvorili ústa, akoby štúdiom preletel anjel. Bola to skutočná mágia. Pre ňu sa oplatí žiť.

DH: Váš album je v distribúcii u vydavateľstva Slnko Records, bude sa dať zohnať aj v klasických kamenných obchodoch s hudbou?
Dá.

DH: Vaše prvé 2 albumy ste vydali u dvoch rôznych vydavateľov, a potom 4(vrátane toho najnovšieho) u Slnko Records, môžete teda už povedať, že je vaše domáce vydavateľstvo?
Áno, cítime sa tam ako doma. Teda ešte lepšie ako doma, pretože ťa nikto nenúti, aby musel vyniesť smeti. To znamená, že si môžeme robiť, čo chceme, môžeme nahrať čo chceme a nikto nám nedáva rozumy, aj keď ma Šina, šéfka Slnka ma nedávno prosila, aby sme na budúci rok nevydávali nový album, že je toho už dosť. Nemohol som jej to sľúbiť. Ak prídu nové pesničky, treba ísť k nim s otvorenou náručou.

DH: V rámci turné ste vystúpili v Nitre okolo jednej ráno, tak to je dosť netradičný čas a hneď na to presun do Bratislavy, troška bláznivá myšlienka nemyslíte?
Dosť. Ale čo sa týka Nitry, nevedeli sme, že budeme hrať tak neskoro. Ale bolo to ok, zocelilo nás turné zo Slobodkou.

DH: Prišlo veľa ľudí na takú neskorú hodinu, ako na to reagovali?
Ako reagovali? Tak ako na dobrom koncerte, človeče. Čo je to za blbá otázka?

DH: Prečo ste vystúpili dva- krát po sebe v Bratislavskom klube Randal? Neuvažovali ste o dvoch rozdielnych miestach?
Neuvažovali. Randal je jediný dobrý bratislavský klub.

DH: Krstilo sa po oba dni?
Nie, iba raz. Ani dieťa sa nekrstí dvakrát!

DH: Vašimi hosťami bol práve spomínaný detský zbor, nemali ich rodičia pripomienky, že vystupovali v rockovom klube a o takej neskorej hodine?
Ich rodičov som vlastne ani nestretol. Ale dievčatá sa veľmi tešili, dokonca niektoré z nich zostali po štvrtku doma a prišli zas na piatkový koncert. Myslím, že si užívali také rokenrolové prázdniny vôbec po prvýkrát vo svojom živote!

DH: Prečo ste nakoniec nevystúpili so Slobodnou Európou? (minulý rok absolvovali spolu úspešné turné a v Bratislave na nich čakali dva vypredané koncerty). Aký vlastne máte medzi sebou vzťah? Predsa „drsní punkeri“ a „nežní rockeri“ to je dosť zaujimavá kombinácia?
Bálik: Myslím, že to fungovalo dosť dobre, pretože aj drsní punkeri môžu byť nežní a nežní rockeri zas drsní. To turné vyplynulo z nášho vzájomného obdivu k sebe, aj keď sa zdá, že hráme úplne inú hudbu. Ale to je iba hlúpe škatuľkovanie. V prvom rade ide o pesničky a tie má Slobodka skvelé. A dosť sme od nich na tom turné pochytili, bola to skvelá skúsenosť vidieť toľkokrát starých majstrov v akcii.

DH: Pesnička „Je to v poriadku“ má ten typický punkový trojakordový zvuk a na mňa pôsobí ako by bola silno ovplyvnená punkovou skupinou The Ramones. Ako veľmi ste boli ovplyvnený touto skupinou, alebo jej podobnými?
Bálik. Bolo jedno obdobie, keď som počúval iba The Ramones. Je to v poriadku je vlastne aj poctou tejto kapele. Je to geniálna hudba, taká primitívne nádherná, stále ich obdivujem. Pamätám si ako Lucia doniesla text s folkáčskou melódiou, ale obrátil som ju hore nohami a za päť minút bola na svete. Nikdy predtým sme tak rýchlo pesničkou nevymysleli.

DH: Dočkáme sa niekedy aj takéhoto bezstarostného „divokého“ albumu v produkcii Živých Kvetov?
Nie sme zo sci-fi seriálu Návštevníci, aby sme vedeli, čo nám prinesie budúcnosť. Ja ani neviem, čo bude zajtra, čo je vlastne oslobodzujúce nezaoberať sa budúcnosťou, pretože príliš veľa strácame tým, že vopred plánujeme veci a potom sa snažíme každou vopchať do svojich utkvelých predstáv. Pesničky sú dary. Prídu a sami si vypýtajú svoj zvuk – keď budú divoké, je to ok, keď pokojné, tiež ok.

DH: Je smutné, že na Slovensku, keď sa naskytne priestor pre mladých tvorivých talentovaných ľudí vždy sa vyskytnú problémy, alebo záujmy vyšších kruhov tak to bolo v prípade aj so Stokou aj Propelerom...
Vitaj na Slovensku!

DH: Už ste našli prechodný domov po Stoke? Podarilo sa vám nájsť azyl?
Asi nečítaš noviny alebo internet. Stoka je preč, pretože azyl sa nájsť nepodarilo. Mesto vlastne vôbec nemalo záujem, aby existovala. Jej úradníčkovia totiž majú strach zo všetkého, čo sa nepodobá na „oficiálnu“ kultúru, presne tak ako bolševici perzekuovali všetko, čo bolo cítiť slobodou. Bratislava je neuveriteľne meštiacka, až mi je to odporné!

DH: (otázka pre speváčku) Vraj máte talianske korene, objavili sa teda tieto vplyvy v nejakej piesni, resp. nechceli by ste ich do nejakej aranžovať?
Lucia svoje talianske korene najlepšie ukázala v skladbe Taliansky muzikál od súrodencov Hečkovcov, keď ešte bola Stoka. Tá taliančina jej tam ide skvele!

DH: Zdá sa, že hudobná kultúra na Slovensku sa konečne rozbieha, vznikajú a hlavne fungujú vydavateľstvá, vychádzajú cd, konajú sa festivaly a prichádzajú k nám zvučné a zaujímavé mená, bude to mať podľa vás stúpajúcu tendenciu?
Neviem, nie som prognostický ústav.

DH: Človek sa ale asi v tomto musí spoľahnúť iba sám na seba. Kedy tu bude podľa vás vláda ktorá bude ochotná investovať viac do hudby a kultúry? Je tu perspektíva podľa vás aspoň v pár politických osobnostiach, alebo bude musieť vyrásť nová generácia politikov?
Dobrí politici tu sú, ale je ich žalostne málo. Niekde som sa stretol s tým, že sú neschopní a že nevedia osloviť ľudí. Možno je to do istej miery pravda, ale na druhej strane viem, že Slováci neradi o sebe počúvajú krutú pravdu a tak radšej volia populistov, ale to je dosť slabé slovo, pretože ľudia ako Fico, Mečiar a Slota sú vlastne obyčajní gauneri. Slovensko bude stáť strašne veľa síl, aby ten zápas dobra zo zlom zvrátilo na správnu stranu, ale som dosť skeptický. Ľudia sú strašne apatickí ku všetkému, čo sa deje okolo nás, až ma to mrazí.

DH: Na albume Bez Konca ste napísali jednu veľmi intímnu spomienkovú pieseň s názvom „Daniel Tupý“ o nezmyselnej a barbarskej vražde, sledujete ešte tento prípad? Myslíte si, že páchatelia budú potrestaní? Zachytili ste novú správu, že dvaja obžalovaní boli prepustení na slobodu?
Samozrejme, je to stále okolo nás. Sranda je, že keď táto pieseň vznikla, tak polarizovala ľudí. Jedným sa páčila, druhí ju nenávideli a obviňovali nás, že robíme politickú pieseň, dokonca, že sa mýlime vo faktoch, akoby tá skladba bola nejaká zhudobnená správa z novín. Je to v prvom rade pesnička, ktorá nehovorí len o vražde, ale hlavne o podivnej atmosfére v spoločnosti, ktorá sa po tom brutálnom čine vytvorila. Som na túto skladbu veľmi hrdý a myslím, že stále platí. Dokonca sa nedávno ozvali ľudia, ktorí ju zaradili do čítaniek, ktoré budú školákom vysvetľovať, čo je to rasizmus a iné svinstvá. Takže sme prenikli do školských osnov, paráda!

www.zivekvety.sk