Ciprian Macesaru: Krokodýl na youtube

EPILOG

Jednoho dne ten,

kdo mě obývá,

mě definitivně nahradí,

nenechá mě,

abych se vrátil,

a už ani nebudu vědět,

že jsem.

KROKODÝL NA YOUTUBE

Vidím na youtube dva chlapíky,

jak kuchají obrovského mrtvého krokodýla.

V tlustých záhybech břicha

– mužská ruka,

potom noha a tak dále.

Našli ho.

Trvalo to noc a den.

Houf vesničanů kolem jen hledí a mlčí.

Co asi tak hledal ten muž

v našem kraji?

Napadá mě, že život je taky krokodýl,

chová si tě v břiše, v teplíčku,

pak přijde smrt a vyndá si tě odtud

kousek po kousku.

PROLOG

Budoucnost je hloupý zvyk,

kterého se neumíme zbavit,

funguje v nás jako droga,

zahráva si s naším rozumem.

A tak jsme schopni i ve smrti

vidět budoucnost.

Z tohoto poklidného ticha

se však rodí ticho mnohem hlubší,

mnohem hrozivější,

protože za ním je jěšte něco,

co nám nahání strach.

Vidíme jasně skuliny

ve vzduchu kolem nás,

vidíme nitky neporušeného světla,

a nic s námi nepohne.

Překlad: Libuše Valentová

Ciprian Măceșaru (*1976) debutoval v roku 2007 zbierkou básní Cântecul greierilor de sub calea ferată a knihou rozhovorov Dialoguri în oglindă, ktoré vydalo nakladateľstvo Curtea Veche. Nasledoval „kultúrny denník“ Focul din tâmplă, množstvo ďalších zbierok veršov a dva mikroromány Superhero (nakladateľstvo Cartea Românească, 2012) a Portbagaj (nakladateľstvo Trei, 2014), za ktorý získal Cenu mladého spisovateľa roku 2013 za román v rukopise, udeľovaný bukurešťskou pobočkou Zväzu rumunských spisovateľov. Koncom roka 2014 publikoval spolu s literárnym kritikom a historikom Danom C. Mihăilescom dialóg v listoch nazvaný Despre nerăbdarea de a fi răbdător, ktorý veľmi dobre prijali kritici i čitatelia a stal sa jedným z bestsellerov nakladateľstva Humanitas. Jeho poézia i próza je zastúpená taktiež v množstve antológií. Básne boli preložené do angličtiny a bulharčiny. Je zakladateľom časopisu Accente a nakladateľstva Next Page, ktoré sídlia v Bukurešti. Získal Diplom excelencie za európsku žurnalistiku, ktorý udeľuje EUROLINK – House of Europe, 2010.

Foto Ana Toma